9. 12. 2018

Spleť mojich myšlienkových pochodov #1

Od čias, kedy som písala názvy mojich príspevkov po anglicky prešlo už nespočetne mnoho rokov, čítala som nespočetne množstvo článkov na to, prečo to nerobiť, prečo je to proti prírode, prečo písať články po slovensky s anglickým názvom odrádza všetkých vašich čitateľov (aj tak som si tak písala a ľudia to čítali, haha).

A všimla som si, že čoraz viac inklinujem k písaniu slovenských názvov, ani neviem prečo v podstate. Ale asi to bude tým, že tento názov by som za žiadnych vedomostí nepreložila v tomto ľubozvučnom znení do angličtiny.

Tak som sa rozhodla založiť si na blogu moju novú rubriku, ktorá ponesie tento názov. Lebo už z pred čias dinosaurov som písala články, kde som si vylievala mozog a nakoniec ich nevydala, lebo hoc aj boli vtipné, za žiadnych okolností sa nehodili do môjho rubrikového blogového sveta. A nevedela som im ani priradiť žiaden adekvátny názov. Až od dnes budem vedieť ako tieto články plné nezmyselných-zmyslov nazvať:

"Spleť mojich myšlienkových pochodov"

24. 11. 2018

Čo som sa naučila za 24 rokov svojej existencie?

24/11/2018
Pamätám si ako som mala 15 rokov a nevedela sa dočkať dňa, kedy budem mať 24 rokov 24.novembra. Akože symbolika, chápete.
No a dnes ten deň nastal. Ráno som sa zobudila a všetci doma mi hneď gratulovali. Nechápala som, veď len pred rokom som mala 18 rokov a zrazu mám už 24. 
Keď som ešte žila érou Pokecu a videla som že mal niekto 24 rokov, prišiel mi ako dospelák, ktorý má už vlastný dospelácky život a žije si svoj dospelácky sen. Keď sa pozriem ja na seba - na 24 ročnú, pracujúcu ženu, ktorá má stále na poličkách plyšákov a pozerá rozprávky a píše si články vo svojom virtuálnom svete, toto nie je predstava dospeláka ako keď som bola menšia.
A tak si tu sedím v kuchyni. Píšem si článok na blog, kým mám opuchnutú polovicu tváre, lebo sa mi tlačia osmičky a nemajú veľmi veľa miesta, a rozmýšľam akú "diaľku" som už prešla, aké priateľstvá zostali a aké odišli. 
Možno práve nie som spokojná s nejakými vecami v mojom živote, ale v podstate som veľmi šťastná. Za všetky skúšky, ktoré mi do cesty boli postavené, za všetky veci, ktoré sa mi zadarili, za všetkých ľudí, ktorých mám tak rada a ktorí majú radi mňa.

A čo som sa teda za 24 rokov mojej existencie naučila? :D

- že všetko sa dá zmeniť, len treba chcieť,
- že praví priatelia sú tí, ktorí s tebou zostanú aj v 24 rokoch,
- že sa neoplatí o iných hovoriť zle a šíriť negativitu,
- že ak ťa niečo trápi, pomysli si či ťa to vôbec bude trápiť o rok,
- že telesná výchova na stredných školách je predsa len k niečomu, lebo potom sa len tak neprinútiš hýbať sa,
- že prvú výplatu nebudeš chcieť len tak minúť,
- že aj keď si mala v detstve sny o tom ako po výške vypadneš z domu keď budeš zarábať, si rada že nemusíš platiť ešte nič a zatiaľ si šetriť,
- telefonovať s cudzími ľuďmi (vlastne nie to som sa ešte nenaučila.),
- že nie je umenie ísť spať neskoro ale ísť spať skoro,
- zabudnúť na svoje detské sny,
- oceniť dobre jedlo,
- tešiť sa z úspechov iných,
- akceptovať ľudí takých akí sú...
- a mnoho mnoho iných vecí.


Ďakujem, že ma naďalej čítate :)
-  Vaša 24-ročná Čuks. 

21. 10. 2018

Movie tips #3


Ahojte! V dnešnom článku vám prinášam pár tipov na filmy, ktoré som videla v poslednom čase, prípadne dávnejšie, no stále na nich spomínam a rada by som vám ich odporúčala. Osobne mám takéto tipy článkov veľmi rada, najmä ak sa v nich spomínajú filmy o ktorých nepíše každý bloger. Nebojte, nebudem vám tu ešte odporúčať filmy ako napr. Zrodila sa hviezda a podobne :D. Ešte som ten film nevidela :D.
Každopádne, tu mám pre vás tri tipy na dobré filmy, ktoré ste možno nevideli a možno vám spríjemnia večer, a ak nespríjemnia, tak aspoň na ne budete dlho spomínať...