23. 8. 2018

For you

Milá D.,

dnes som si spomenula na našu prvú spoločnú spomienku. Keď si sa v škole zranila a ja som ťa utešovala a hovorila ti, že ti budem ako sestrou. Dnes sa na tom obe smejeme. No bolo to pred 16 rokmi a naše kamarátstvo vydržalo. Vydržalo aj keď sme sa hádali. A nielen raz. Kričali sme po sebe jak nepríčetné. Teda hlavne ja. Ty si ma len vedela celkom slušne vyprovokovať. :D

Spolu sme pokračovali na gymko, na výšku a naše cesty sa stále nerozdeľujú. Je toto ono? To o čom nám hovorili, že nie všetky priateľstvá vydržia navždy ale len niektoré prekonajú všetko? 
Sme tak rozdielne. Ako oheň a voda. No aj tak máme niečo spoločné. 

Po tom všetkom čo sme spolu zažili, po všetkých hádkach, ktoré sme prekonali si tu stále pre mňa. Vždy keď mi niekto zlomí srdce, vždy keď mi je smutno. Nezabúdaš na mňa aj keď sa dlhšie nevidíme. Nájdeš si na mňa čas aj keď máš toho veľa.

Všetko čo chcem týmto povedať je, že ti ďakujem. Za všetky roky, za všetky hádky, za rady, za to, že si stále po mojom boku. 

Ďakujem že si.