17. 6. 2018

Svet v ktorom žijeme | #storytime


Pred pár dňami som bola svedkom celkom nepríjemnej udalosti. 

Na obed sme s mamkou šli pozerať šaty na moju promóciu, ktorá sa nezadržateľne blíži. Ako sme prechádzali okolo jednych potravín, vybehla odtiaľ predavačka a kričala na muža, ktorý z potravín chvíľu predtým vyšiel. Všimla som si ho už skôr, pretože nemal na sebe tričko, iba trištvrťové nohavice a tetovanie na pravom lýtku. V rukách niesol igelitku a svoje tričko.
  
"Halo, halo." kričala na neho predavačka pri vchode do obchodu a keď muž nereagoval, rozbehla sa za ním. Spočiatku som si myslela, že si niečo v obchode zabudol, napríklad peňaženku a pani predavačka sa rozhodla mu to zaniesť. Myslela som si, že dobrí ľudia ešte nevymreli. Tak nevinne táto situácia vyzerala (Oh Lord, I was wrong.)

- pre lepšiu predstavu som vám pripravila tento screenshot z miesta. Ja som A, kráčala som smerom dopredu v smere šípky. Muž a predavačka sú B, ktorí boli medzi tými dvomi "kockami výkladu".

No o chvíľu neskôr, keď sa muž neotáčal a pani predavačka ho už dobehla, ju z ničoho nič päsťou udrel (aspoň som si to myslela, pretože vo výhľade mi trochu prekážal stĺp výkladu). Bol to pre mňa obrovský šok, lebo som takéto niečo ešte nezažila za bieleho dňa uprostred ľuďmi preplneného mesta. Dokonca si pamätám, že som až zhíkla, taká som bola šokovaná.

Prvé na čo som pomyslela, bolo rozbehnúť sa a ochrániť tú pani. No nemohla som sa ani pohnúť z miesta. Strach alebo môj pud sebazáchovy mi to nedovolil. Pani však bola v poriadku a vrátila sa naspäť do obchodu.

Keď sme sa k tomu obchodu dostali bližšie, videla som, že na tom mieste, kde ju udrel sú pohodené tri fľaše. Už si nepamätám aké fľaše to boli, ale myslím, že sirup od jupí, pepsi a ešte niečo. Opýtali sme sa jednej okoloidúcej pani, ktorá pri tom bola najbližšie, že čo sa to stalo. Povedala: "pri platení mu nechcelo zobrať kreditnú kartu, zobral nákup a odišiel, ona za ním vyšla aby vrátil tie veci a on ich do nej hodil." - čiže to čo som videla, nebol úder päsťou.  Bolo to hodenie igelitky s fľašami do tej ženy plnou silou. Ale akože what the fak?

Kráčali sme ďalej a ten útočník šiel pomaly pred nami. Vravela som mamke, aby sme sa tak neponáhľali, lebo sa nechcem k tomu mužovi ani priblížiť. Ale muž išiel veľmi pomaly a my sme šli práve smerom ku pizzérii, šiel vážne veľmi pomaly a preto nám neostávalo nič iné, iba sa mu vyrovnať a predbehnúť ho. Stále som sa však otáčala a dávala si pozor. Nikdy totiž neviete, či takému mužovi neprepne v sekunde, nevytiahne nôž a nezabije vás. Proste mala som z neho zlý pocit.

Akonáhle sme sa dostali k pizzérii a chcela som vôjsť, ešte som sa obzrela za tým mužom. V sekunde ako som odvrátila hlavu preč som počula vykríknuť ďalšiu ženu. Dokážete si predstaviť, čo to hovädo spravilo? Udrel z ničoho nič oproti idúcu ženu. Nevidela som to, ale vravela to s plačom inej pani. Nikto ho nezastavil, nikto neurobil nič. Len sa prizerali.

Toto je asi dôvod prečo sa tak ľudí bojím. Ak ide niekto oproti mne väčšinou s odstupom ich obchádzam. Nikdy nevieš čo sa z nich vykľuje. Ten muž nevyzeral vôbec podozrivo. Nebol to neprispôsobivý občan, nevyzeral sfetovane ani nijak zvlášť divne. Okrem faktu, že nemal na sebe tričko a niesol si ho v rukách. Je mi smutno kde sa tento svet uberá. Vybrať si ženu len preto, že je slabšia a bezbrannejšia. Kde však boli všetci muži, ktorí sa tých žien mali zastať, ochrániť ich a zadržať podozrivého do príchodu polície? Bolo tam množstvo mužov v okolí, nikto sa neunúval pomôcť. Prečo? Keď som to rozprávala priateľovi, dostal nervy a hovoril, že by ho okamžite zbil. Ale nebol tam. Mala som zakročiť ja? Prečo v ľuďoch je toľká agresivita, že musia napádať iných? Čo sa to deje v tomto svete?  Prosím nebuďme ako títo ľudia.

Mali ste podobnú "skúsenosť" ? Čo ste robili? Dajte mi vedieť.  

Facebook |  Instagram   |  Tumblr  |  danycuks@gmail.com


5 komentárov:

  1. Ach tak ja som si myslela, že v našom meste je bezpečne čo sa týka takýchto špecialít. Je to hrozné a sama neviem čo by som spravila lebo no tiež by som sa do neho asi nepustila lebo som žena. Fakt sa do toho mal nejaký chlap zaangažovať ale škoda, že sa tak nestalo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mňa len udivuje, že vždy nám mamky vraveli aby sme si v noci keď ideme domov dávali pozor na seba a ono človek si musí už aj dávať pozor cez deň..., že kedy sa tak svet zmenil :(

      Odstrániť
  2. Téda, čítala som to s otvorenými ústami. To je nemysliteľné, aby sa takéto barbarské zverstvá diali v modernej spoločnosti 21. storočia. Niektorí ľudia sú tak prepnutí, že by som ich bez mihnutia oka vystrelila do iného vesmíru.

    Sabi z blogu Beautiful savage
    VEĽKÁ GIVEAWAY

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne to, že žijeme v tak pokročilej dobe, že toto je nemysliteľné.

      Odstrániť
  3. Fúúú toto je krutá skúsenosť a sama by som sa bála a asi neurobila nič zo strachu aj keď by som vnútri seba vedela, že sa mi to nepáči a chcem zakročiť. Stále mám v hlave naivné predstavy, že ak by sa mi niečo podobné stalo na ulici a niekto by bol ku mne násilní, iní ľudia by mi predsa pomohli nie? No čím ďalej tým viac sa presviedčam skôr o tom, že asi by to tak nebolo a zrazu by sa každý tváril, že sa nič nedeje len preto aby ochránil seba. A teraz neviem - na jednej strane im to nezazlievam lebo úprimne by som sa tak zachovala asi aj ja a na druhej strane, c´mon ľudia, čo sa to s nami deje? Nedokážeme sa spojiť? :(

    Lumi z Recenzie-Kozmetiky

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za komentár a prajem krásny deň! :)