12. 8. 2017

Ako robiť vodičák pol roka

Normálni ľudia sa prihlásia na vodičák, robia ho a spravia ho čím skôr. Avšak JA! - sa prihlásim, nechodím tam, potom začnem, potom mám pár jázd, potom nechodím a potom zase po dvoch mesiacoch idem. Tak v skratke o čom článok bude. O tom ako trápne som robila vodičák.

Teória
- Nuda. V podstate len sedíte a pozeráte na hodinky kedy bude koniec, pretože sa aj tak naučíte na skúšku všetko ešte raz a prípade čomu nerozumiete sa opýtate inštruktora v praxi. Ako som to robila ja. Preto som bola len na troch hodinách teórie. Vlastne čiastočne aj klamem, lebo nemohla som na ne chodiť kvôli škole. 

Jazdy
- Celkovo som mala 14 jázd. 
- Moje prvé dve jazdy som si ani neuvedomovala čo robím. Netuším ako som rozhýbala auto ako som preraďovala a ako som vôbec jazdila. Proste som len robila čo mi vraveli ale netušila som ako čo funguje a najviac som mala nervy na preraďovanie, lebo som nevedela kedy je potrebné preradiť. NAŠŤASTIE som chodila na aute na ktorom mi to aj písalo :D #lol 
- Čo však bolo pre mňa najviac šokujúce, prvé dve jazdy mi ani raz nezdochlo auto. Inštruktori mi vraveli, že som asi rodený talent, že rovno môžem ísť robiť inštruktorku ako skvelé mi to šlo. Proste hviezda, chápeš. Postavte mi sochu. 
- Potom som mala ďalšie dve jazdy kedy mi to už šlo "trochu" horšie. Auto mi zdochlo aj niekoľkokrát, nevšímala som si značky, nepúšťala som chodcov cez prechod, nedávala som smerovky. Rodený cestný pirát. 
- No a potom som si povedala, že stop. Idem spraviť všetky skúšky v škole a potom budem pokračovať v jazdách.
- Lenže skúšky som spravila pomerne rýchlo a chcela som si užívať voľno a oddychovať po náročnom skúškovom. 
- A tak zrazu uplynuli dva mesiace a ja som sa konečne (na donútenie frajera) rozhodla z vlastnej vôle a túžbe po vodičskom zavolať a naplánovať si ďalšie jazdy.
- Ale zase som sa musela učiť všetko nanovo, lebo keď dva mesiace nesedíte za volantom, úplne zabudnete čo je to auto. No ale šlo mi to raz dobre a raz zle. Stále som však robila klasické chyby ako nedávala smerovky, nepúšťala chodcov či chodila v iných smeroch ako mi vravel inštruktor. (Tie pohľady inštruktora na mňa neprajem nikomu. Zato musím uznať, že inštruktori majú bravúrnu trpezlivosť, lebo ja som ju so sebou sem-tam strácala). Cvičisko mi šlo super. Ani raz som nezhodila žiadnu kužeľku a všetko som hneď pochopila. (Keď nerátame deň pred skúškou. Vtedy som zhodila dve kužeľky a nevedela som ani ako sa volám nie to ešte viesť motorové vozidlo.)
- Ale dobre.
- Asi pri takej 10 jazde som pochopila, že na to aby ste rozhýbali auto nemáte používať len spojku ale pridávať aj plyn. Vôbec sa mi to nesnažili všetci povedať dovtedy. Ja som si išla aj tak po svojom.

Skúška
- pozostáva z testu z teórie, cvičiska (na ktoré máte 10 minút) a jazdy po meste.
1.) Test
- do autoškoly sme sa mali dostaviť o 7.30. Ja som však prišla trochu skôr (o 6.52 som už bola pred bránou, pretože som si chcela ešte raz prejsť cvičisko. Vzhľadom k tomu, že deň pred tým, som zhodila všetko, čo mi stálo v ceste.)
- test sme písali dokopy siedmi (ja som tam bola jediné dievča a všetci tam boli potetovaní!). Dvaja robili na motorku a zvyšok na osobné auto.
- po dopísaní testu nám komisár skontroloval testy (všetci sme spravili), povedal nám koľko máme bodov a presunuli sme sa na cvičisko.
2.) Cvičisko
- cvičisko pozostáva zo slalomu, pri ktorom vám nesmie zastaviť auto a troch spôsobov parkovania, ktoré neviem opísať, lebo moja slovná zásoba je nedostatočná ale môžete si to pozrieť napríklad TU.
- kým si policajt ešte niečo dopisoval do papierov, my sme sa presunuli vonku, kde jeden z inštruktorov povedal jednému z chlapcov, že pôjde prvý a že si môže naštartovať auto a nastaviť sedadlo. Potešila som sa, lebo to auto na cvičisku mi nikdy nešlo naštartovať. (Akože dosť trapas.) Následne sa mňa spýtal, kedy chcem isť ja. "V podstate je mi to jedno, aj tak sa tomu nevyhnem." A tak mi povedal, že pôjdem druhá.
- Mala som trochu nervy. Nechcela som sa pozerať na toho chlapca kým robil cvičisko, lebo viem ako to dokáže znervózniť jeho a aj mňa. Na moje počudovanie prvý chlapec cvičisko nespravil a tak som šla na rad ja. Kým mi pristavili auto na miesto od ktorého som mala začať, policajt mi zatiaľ vravel: "Kľud, hlavne s rozvahou, máte čas. Neponáhľajte sa. Ja ani nepozerám na hodinky, čiže nestopujem presne 10 minút. Hlavne aby ste to prešli." Čo bolo veľmi milé, no nič som mu na to nepovedala, len som sa usmiala, lebo som sa tak triasla, že som myslela, že keď niečo poviem, bude počuť, že sa mi trasie hlas.
- A tak som si sadla (našťastie, auto mi nechali naštartované), ponastavovala sedadlo, zrkadlá, párkrát sa nadýchla, zaradila jednotku a pomaly na spojke som začala slalom. Poviem vám, tak som sa triasla, že po skončení slalomu som nohu nemala už na pedále spojky ale niekde až na tej páčke dakde až v motore možno. Auto som pekne vyrovnala a začala cúvať.
- Keď som zacúvala na pôvodné miesto z ktorého som vychádzala, vedela som, že cvičisko som spravila. Aj policajt sa na mňa usmial a prikývol. Bolo to milé. Policajt bol zlatúšik.
- Priateľ mi hneď napísal sms, že som jednička, lebo ma celý čas sledoval z parkoviska.
- Cvičisko som zvládla ale mám pocit, že som ho nerobila 10 minúť ale hodinu a pol.
3.) Jazda
- tá trvá 20 minút.
- cvičisko sme nakoniec z 5 ľudí, čo robili vodičák na osobné auto spravili len dvaja. Dvaja cvičisko nespravili a jeden sa niekde stratil. Tak sme ostali len dvaja.
- policajt šiel na jazdu najskôr s chlapcom, lebo môj inštruktor a auto na ktorom som chodila ešte neprišiel. A keď už prišiel, sadla som si do auta, ponastavovala sedadlo, zrkadlá a čakala. Úplne nervózna, čo som aj povedala inštruktorovi. Ten sa zo mňa smial, ukľudňoval ma, hovoril mi, že to je najlepší policajt akého sme mohli dnes dostať, že cvičisko už mám za sebou, že 66% skúšky som zvládla a jazda zbehne rýchlo. Pýtal sa, že prečo tu dnes bolo toľko potetovaných ľudí. Keď som nervózna, trúsim trápne vtípky zo seba a tak mu vravím: "Neviem prečo ale mohli mi dať vedieť, že dnes ideme všetci potetovaní."
- Potom prišiel už policajt, sadol do auta a ja už som chcela vyštartovať jak raketa, keď mi vraví: "Počkajte najskôr vám dám inštrukcie." Hmm... trapas. Tak som si naspať vyhodila rýchlosť a načúvala jeho hlásku. Vraj mi bude včas dávať vedieť pred každou križovatkou v ktorom smere mám ísť a keď mi nebude hovoriť nič, tak vraj mám ísť po hlavnej ceste, prikázaným smerom alebo v prípade kruhového objazdu rovno, na druhý výjazd. V hlave mi hneď začali na obrátky pracovať všetky matematické i nematematické bunky, lebo som si nevedela prestaviť, ktorý je druhý výjazd. Proste stres.
- A potom sme vyrazili. Vlastne nevyrazili, lebo práve do autoškoly vošla dodávka a za dodávkou vošlo čierne auto. Ale dodávka zastavila, keď ma videla, že chcem odísť a začala cúvať a skoro nacúvala do toho čierneho auta. A tak sme tam sedeli všetci traja, potili sa v tom aute a sledovali ako sa dve autá snažia niekam dostať. Nakoniec auto vošlo do autoškoly a dodávka ostala stáť na bráne do autoškoly kde nechala priestor pre mňa na výjdenie, ale to čierne auto zastalo a začala kecať s jedným týpkom poblízku. Policajt už dostal nervy tak vystúpil z auta a začal im vysvetľovať ako blokujú výjazd a že tu prebieha skúška. No a nebuď potom nervózna.
- Dokopy mi policajt povedal asi 4x kadiaľ mám isť a mám pocit, že som chodila asi po najhorších cestách. Nakoniec som sa vrátila naspäť do autoškoly, kde sa ma medzitým policajt spýtal, prečo som taká napätá. "Ja? Vôbec. No možno trošku ale ja len čakám na príkazy kadiaľ mám ísť." Keď som však už odbočovala k bráne do autoškoly, chcela som si zaradiť dvojku ale nevšimla som si, že mi rýchlosť nesadla dobre, a preto keď som pridala plyn, auto len zatúrovalo a nič sa nestalo. "Jaj" povedala som len a inštruktor mi vraví: "Zaraďme si tam nejakú rýchlosť." Som rada, že mi to povedal, lebo doteraz by som tam asi stála a nevedela čo sa stalo.
- No a policajt mi nakoniec povedal, že to bolo v pohode, že len jediné čo mi chce povedať bolo, že som šla pri nemocnici príliš natesno pri stojacích autách, že mohlo niektoré z nich otvoriť dvere, že síce by to nebola naša chyba ale treba si na to dávať pozor. Dal mi papier a šla som domov.    

A tak teda som šofér. 
Môžem si to vyškrtnúť z môjho "To do list-u"
Už len ísť na políciu a vybaviť si vodičák. Čo môže trvať tiež pol roka ako sa poznám. Možno o tom tiež napíšem článok. "Ako som si pol roka vybavovala vodičák." :D 

Máte aj vy nejaké vtipné historky z vašich jázd? Prosím podeľte sa s nimi lebo momentálne žijem iba tým :D 

- Čuks.
   
   

3 komentáre:

  1. Ja som nastúpila na vodičák niekedy v septembri a všetko som zázrakom spravila na prvýkrát, takže už v decembri som ho mala :) Keby že si ho mám robiť pol roka a stále platiť za jazdy, asi zbankrotujem.

    www.lifi.sk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale aj ja som ho spravila na prvýkrát, len vodičák môžeš robiť najdlhšie rok, tak mne to netrebalo dvakrát hovoriť, lebo robila som ho nakoniec pol roka :D Ale nie preto že som nespravila ale preto že som bola príliš lenivá :D

      Odstrániť
  2. gratulujem k úspešnému zdolaniu skúšky trpezlivosti a odhodlania vydať sa Slovenskými cestami, ktoré sú naozaj v hroznom stave... :D.

    otázka, ako sa môže niekto stratiť pri robení vodičáku? :D.

    ale vidím, že je to stále rovnako, ja som ten svoj spravila pred... tí, už je to 5 rokov! :O. inak, ja som robila vodičák ako rýchlokurz... myslím, že za 2 mesiace bol hotový, aj keď neviem, ako sme to dali :D. veľa si už nepamätám, ale viem, že som takmer nabrala obrubník, čo pán policajt nejak zaznamenal... ale potom povedal, že to ma život naučí a poslal ma vlastnou cestou s papierom o tom, že som to zvládla :D.

    KEJMY ♥.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za komentár a prajem krásny deň! :)